Kras doliny Mošnica
Krasové územia zaberajú na Slovensku plochu vyše 27 000 km2.
V súčastnosti ešte existujú krasové územia, ktoré sú pomerne málo preskúmané. Medzi ne môžeme zaradiť aj kras doliny Mošnice.
Začiatky speleologického výskumu na danom území, nie sú presne datované. Ich objektom bola najmä Mošnická jaskyňa, ktorá predstavuje najvýznamnejšiu jaskyňu v doline. V roku 1921 ju navštívil A. Král, ktorý sa zameral hlavne na objavné práce. Ďalšie odobie súvisí s prácou A. Droppu, ktorý v rokoch 1948-49 vykonal geomorfologický výskum a zároveň ju zameral.
Tretie obdobie súvisí s prieskumnou činnosťou od roku 1981.
V súčastnosti sa eviduje na skúmanom území 29 jaskýň. Z nich však iba Mošnická a Augustová jaskyňa dosahujú väčšie dĺžky, ostatné sú menšie (do 33 metrov). Všetky sa nachádzajú v Katastrálnom území Lazisko. (Príloha č. 16)
Krasové územie bolo rozdelené do nasledujúcich podoblastí: Buzák, Vráta, Skoková dolinka, Vyšný Havran, Nižná Chrochotná, Vyšná Chrochotná a Strúžne.
Krasová oblasť Buzáka.
Jaskyňa na Buzáku predstavuje úzku a nízku dutinu s dĺžkou 3 m.
Vchod leží v nadmorskej výške 723 m a je orientovaný na SSV a nachádza sa na pravej strane doliny v jej najsevernejšej časti.
B-2 sa nachádza na pravej strane doliny v hornej časti buzáka v nadmorskej výške asi 780 m. Jaskyňa zatiaľ dosahuje dĺžku 8 m a hĺbku 5 m. Predpokladá sa existencia ďalších priestorov podľa prúdenia vzduchu v zime (v jaskni 8 oC a na povrchu -10 oC).
Krasová oblasť Vrát.
Augustová jaskyňa sa nachádza na ľavej strane doliny. Vchod východnej orientácie leží 150 m južne od tiesňavy Vráta v nadmorskej výške 895 m. t.j. 60 m nad súčasným tokom Mošnice. Jej celková dĺžka je 225 m s vertikálnym rozdielom medzi najnižším a najvyšším bodom 21 m. Na dne Bielej chodby sa našli kosti netopierov.
V-2 Vchod sa nachádza na ľavej strane doliny v hornej časti tiesňavy Vráta v nadmorskej výške 825 m. Je orientovaný na východ. Pod protiľahlou stenou sa nachádza horný ponor Mošnice. Jaskyňa predstavuje úzku a nízku dutinu, po 9 m neprielezne končí. (Príloha č. 17a)
V-3 Jaskyňa sa nachádza na ľavej strane doliny, poniže tiesňavy Vráta. Vchod východnej orientácie leží v nadmorskej výške 813 m. Po 11 m dlhom umelo vybudovanom vchode sa vchádza do relatívne väčších priestorov. celková dĺžka jaskyne je 33 m. Vertikálny rozdiel medzi najnižším a najvyšším bodom je 10 m. Predpokladajú sa ďalšie priestory. (Príloha č. 17a)
Krasová oblasť Skoková dolinka
Mošnická jaskyňa Vchod leží v nadmorskej výške 1060 m, v dolnej časti skalného brala zvaného Skok. Je orientovaný na juh. Jaskyňa má dve úrovne dolnú a hornú. Hlavná chodba dolnej úrovne meria 357 m. Celková dĺžka jaskyne je 420 m. V jaskyni je bohatá sintrová výzdoba. V zadnej časti, najmä v priestoroch za Zbojníckou sieňou, sa na šikmej stene vytvorili škrapy.
škrapy - mikroformy povrchového krasu. Vznikajú rozpúšťaním hornín zrážkovou vodou, alebo vodou topiaceho sa snehu za spoluúčasti kysličníka uhličitého a mikroorganizmov.
(Príloha č. 18)
Medvedia jaskyňa Vchod sa nachádza na pravej strane suchej dolinky, v nadmorskej výške 1045 m. Je orientovaný na juh. V zadnej časti sa stretávame so slabšou sintrovou výzdobou. Pri priskumných prácach A. Droppu sa našli kosti medveďa. Jaskyňa dosahuje dĺžku 15 m a zatiaľ končí sifónom. (Príloha č. 17a)
S-3 Jaskyňa sa nachádza v nadm. výške asi 990 m na pravej strane suchej dolinky poniže skalného mosta. Vchod je JZ orientácie. Jaskyňa predstavuje chodbu, ktorá po 2.5 m ústi do priestoru s rozmermi 2 x 1.5 x 2 m. Celková dĺžka je 4.5 m. (Príloha č. 17a)
S-4 Jaskyňa predstavuje menšiu dutinu dlhú 3 m, ktorá je vytvorená pod skalnou stenou na pravej strane v nadm. výške 1025 m. Vznikla Mrazovým zvetrávaním. Vchod je orientovaný na juh. (Príloha č. 17a)
S-5 sa nachádza niekoľko metrov južne od vchodu do Mošniskej jaskyňe, v nadm. výške 1055 m. Vchod je SZ orientácie. Dĺžka jaskyňe, ktorá vznikla mrazovým zvetrávaním vrstevných plôch je 6 m. (Príloha č. 17a)
Krasová oblasť Vyšného Havrana.
VH-1 (Jelení previs) Dutina 3 m dlhá vznikla mrazovým zvetrávaním.
Vchod je orientovaný na západ a leží v nadm. výške 1185 m.
VH-2 sa nachádza 5 m severne od VH-1, v tej istej nadmorskej výške. Vchod má orientáciu na západ. Na dne sa nachádza hlina. Dosahuje dĺžku 5 m. Na stenách je mäkký hráškový sinter.
(Príloha č. 17c)
Krasová oblasť Nižnej Chrochotnej.
NCH-1 Jaskyňa sa nachádza na pravej strane suchej dolinky, v nadm. výške 1125 m. Vchod je JV orientácie. Jej celková dĺžka je 6 m. (Príloha č. 17b)
NCH-2 Priestor puklinového charakteru dlhý 8 m sa nachádza na pravej strane suchej dolinky, v nadm. výške asi 1120 m. Má tri vchody. Dva hlavné sú orientované na východ a západ. Tretí je orientovaný na JZ. (Príloha č. 17b)
NCH-3 Vchod ležiaci v nadm. výške 1122 m je orientovaný na ZJZ.
Na stenách sa vyzrážal hráškový sinter. Dĺžka jaskyne je 6 m. (Príloha č. 17b)
NCH-4 Jaskyňa sa nachádza niekoľko metrov od NCH-3 v rovnakej nadm. výške. Vchod je orientovaný na západ. V zadnej časti sa nachádza sintrová výzdoba. Celková dĺžka je 7.5 m. (Príloha č. 17b)
Krasová oblasť Vyšnej Chrochotnej.
VCH-1 Nachádza sa na dne suchej dolinky v nadmorskej výške asi 1070 m . Vchod je západnej orientácie. Jaskyňa vznikla mrazovým zvatrávaním vrstavnicových plôch. Je dlhá 6 m. (Príloha č. 17c)
VCH-2 Vchod, ktorý je orientovaný na JV, je umiestnený neďaleko od VCH-1, v nadm. výške 1065 m. Jaskyňa vznikla mrazovým zvetrávaním vrstevnicových plôch. Jej dĺžka je 5 m. V jaskyni sa našli rôzne kosti stavovcov.
VCH-3 Jaskyňa sa nachádza v súvislom rade skál na ľavej strane suchej dolinky v nadm. výške 1125 m. Vznikla mrazovým zvetrávaním. Vchod je orientovaný na SZ. Dĺžka jaskyne je 4 m.
VCH-4 Jaskyňa predstavuje dutinu dlhú 4 m, ktorá sa nachádza na pravej strane suchej dolinky, asi v nadm. výške 1145 m, v spodnej časti skalnej steny. Vchod je JZ orientácie. Vznikla mrazovým zvetrávaním.
VCH-5 Vchod leží 1.5 m poniže vchodu VCH-4, je orientovaný na JZ. Jaskyňa je dlhá 4 m. (Príloha č. 17c)
VCH-6 Jaskyňa je situovaná v súvislom rade skál na ľavej strane suchej dolinky, v nadm. výške 1180 m. Vchod je orientovaný na ZJZ. Jaskyňa je vytvorená mrazovým zvetrávaním. V jaskyni bola v roku 1984 pozorovaná ľadová výzdoba, ktorá vznikla zamrznutím presakujúcej atmosferickej vody. Dĺžka jaskyne je 8 m.
VCH-7 Nachádza sa 4 metre južne od VCH-6. Vchod je ZSZ orientácie. Podobne ako u VCH-6 bola i tu pozorovaná ľadová výzdoba rovnakého charakteru. Jaskyňa je dlhá 3 m.
VCH-8 Vchod leží na pravej strane suchej dolinky v nadm. výške 1220 m. Je orientovaný na juh. Na strope sa miestami vyzrážal hráškový sinter. Jej dĺžka je 4.5 m. (Príloha č. 17c)
VCH-9 Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 1255 m. Vchod orientovaný na JZ. Na vzniku jaskyne , ktorá je dlhá 3.5 m sa podieľalo najmä mrazové zvetrávanie.
VCH-10 Vchod SZ orientácie je situovaný v spodnej časti skalnej steny na západnom svahu Sinej v nadm. výške 1410 m. NA stanách sa vyzrážal hráškový sinter. Dno chodby klesá pod uhlom 23o. Po 8 m jaskyňa neprielezne končí. (Príloha č. 17c)
VCH-11 Jaskyňa bola objavená v roku 1974 Ing. Dušanom Jančovičom.
Bola zameraná 5.5.1989 a nachádza sa na pravej strane vyšnej Chrocotnej v nadmorskej výške asi 1170 m. Vchod je situovaný v skalnom brale asi 5 m pod hrebeňom, s rozmermi 1.2 x 9.5 m. Je orientovaný na západ. Jaskyňu tvorí horizontálna chodba V-Z smeru
a dosahuje dĺžku 9 m. Vznikla koróziou atmosferických vôd a mrazovým zvetrávaním vrstevných plôch.
Podzemný priestor leží tesne pod povrchom. Na stenách sa miestami vyskytujú sintrové náteky, vrátane spevneného mäkkého sintra i hráškového sintra. V jaskyni boli pozorované pavúky a komáre. (Príloha č. 17c)
Krasová podoblasť Strúžneho.
ST-1 Jaskyňa sa nachádza na JZ svahu Sinej, v dolnej časti výrazného skalného stupňa. Vchod JJZ orientácie leží v nadm. výške 1460 m. Jaskyňa vznikla mrazovým zvetrávaním. Dosahuje dĺžku 45 m. Našli sa v nej kosti stavovcov. (Príloha č. 17d)
ST-2 Leží neďaleko od ST-1 v nadm. výške 1440 m. Vchod je orientovaný na ZJZ. Jaskyňa vznikla mrazovým zvetrávaním. Jej dĺžka je 5 m . (Príloha č. 17d)
Dátum objavu jaskyne je neznámy. Prvé informácie o nej nájdeme už v dávnejšej minulosti. Zreteľný a schodný vchod lákal do nej ľudí, bažiacich po skrytých Jánošíkových pokladoch. Informácia od p.horára Chmelického, ktorý v Mošnickej doline pôsobil už od roku 1906, hovorí o drevorubačoch, ktorí chodili do jaskyne v 80-tych rokoch minulého storočia. Na jeho pozvanie navštívil Mošnickú jaskyňu v roku 1921 konzervátor Aloiz Král, o čom svedčí i jeho podpis s dátumom 3.9.1921 na pravej stene, na konci dovtedy známych jaskynných priestorov (pred štrbinou). Odvtedy jaskyňu častejšie navštevovali nevítaní hostia, ktorí ju ničili. 9.6.1948 sa Antonovi Droppovi podarilo spolu s bratom Ľudovítom a manželkou preplaziť sa úzkou puklinou a objaviť tak doposiaľ nepoznanú a nedotknutú chodbu. (Príloha č. 18)
Vchod do Mošnickej jaskyne je v nadmorskej výške 1060 m, teda 223 m nad tokom Mošnice. Pôvodný otvor bol zvetraním a drobením vápenca zväčšený na 240 cm výšky a 160 cm šírky. Dno Vstupnej chodby je zo začiatku pokryté drobnými úlomkami vápenca s primiešaním humusovitej pôdy. Smerom dovnútra humus ustupuje väčším odrobeninám a balvanom z povaly priemeru až 1 meter. Steny Vstupnej chodby sú bez kvapľovej výzdoby, obliate tenkou vrstvou vápencového sintra.
Po 35 m sa Vstupná chodba končí a vchádza sa do 20 m dlhej Zbojníckej siene, ktorej dno má 30o spád až po misovitý závrt v stene. Na ľavej stene Zbojníckej siene je opreté zhnité drevo s parohmi zanesené sintrom a vrastené do zrazeného vápenca. Podľa tradície slúžilo kedysi zbojníkom na vešanie mäsa. Nad drevom je Povalová chodba, ktorá po 6 m slepo končí. Pod ľavou stenou je Biele jazierko rozmerou 3 x 1 m a hĺbkou 0.4 m. Pri jazierku je ohnisko, ktoré zanechali partizáni, skrývajúci sa v jaskyni za SNP. Kvapľová výzdoba je dosť chudobná. Zbojnícka sieň sa končí sivozeleným stĺpom.
Jaskyňa ďalej pokračuje Puklinovou chodbou. Šírka chodby sa pohybuje od 1.4 do 2.85 m, kým 3 m výška sa tratí v úzkej pukline. Na dne sú nakopené balvany veľkosti 1 x 2 m. Po 17 m je v Puklinovej chodbe vápencový balvan veľký 2 x 3 m, ktorý sťažuje priechod. Na konci je puklina taká úzka, že priechod je možný po jej dne len plazením cez 15 m dlhý kanál. Jeho výška je 0.8 až 1 m a šírka 0.8 m. Puklina končí elipsovitým závrtom rozmerov 3 x 1 meter a hĺbkou 3 m. Je vyplnený úlomkami zo stien i kvapľov. V kanáli už vidieť bohatšiu a pestrejšiu kvapľovú výzdobu. Začadené tmavosivé steny sa menia na kvapľové vodopády, sfarbené do ružova a do červena. Od konca kanála sa Puklinová chodba točí doľava. Hneď na začiatku je biely stalagmit vysoký 1 m s priemerom 35 cm. Po 6 m sa obracia doprava a mení sa na 3 m hlboký a 1 m široký komín. Od komína Puklinová chodba pokračuje ďalej chodbou, ktorá má stúpanie 32o.
Uprostred, v ľavej stene je 1 meter hlboká diera ústiaca do Rotundy. Má kruhovitý pôdorys s priemerom 3 m. steny sú vyzdobené kvapľovými výrastkami guľovitého tvaru, sfarbenými do ružova. Na protiľahlej strane je umelo prekopaný nánosový sifón, za ktorým sa jaskyňa mení na 3 x 3 m širokú chodbu. Kruhovitý pôdorys chodby a jej steny, spestrené zrazeným vápencom v podobe strapcov hrozna do výšky 1 m od dna, sú dôkazom, že táto časť, aj Rotunda, boli zaplavené vodou. Touto chodbou sa začína Chodba trosiek, ktorá sa po 5 m lomí doľava, s výškou 3 až 5 m. Dno je pokryté polámanými stalagmitmi priemeru až 0.8 m a dĺžkou 1 m. Zachovalé ojedinelé stalagmity a bieloružové kvapľové vodopády na stenách sú pozostatkom niekdajšej bohatej kvapľovej výzdoby. V dĺžke 26 m od Rotundového sifónu, na dne chodby, je 20 cm vysoký stalagmit s jazierkom elipsovitého tvaru, ktoré má rozmery 20 x 15 h hĺbku 10 cm.
Na konci sa Chodba trosiek točí trochu doprava a po celkovej dĺžke 44 m sa končí bielym 0.8 m vysokým stalagmitom. Tu priestory dosahujú len 1.4 m šírku a 0.7 m výšku. Za týmto priestorom sa nachádza Hlinená chodba. Dno je väčšinou pokryté hnedožltou hlinou, z ktorej vyrastajú priesvitné, biele stalagmity. Šírka Hlinenej chodby sa pohybuje od 4 do 6 m. V dĺžke 10.5 m od začiatku chodby je v jej strede misovitý závrt elipsovitého tvaru rozmerov 3.2 x 2.4 m. Vyplnený je ostrohrannými balvanmi a jeho hĺbka je 1.15 m. Vo vzdialenosti 18 metrov sa Hlinená chodba lomí doľava a po dĺžke 4.6 m sa vracia naspäť. Na konci tohto smeru, v dĺžke 10 m od posledného ohybu je 2.4 m vysoký a 0.8 m široký stalagmit, nazvaný Biela pagoda. (Príloha č. 19) Nad ňou visia ružové stalagmity v podobe záclon. Na dne chodby, okolo Bielej pagody, sa ligocú sintrové jazierka, v ktorých má voda teplotu 6.5 oC.
Po 34 m od Bielej pagody sa povala znižuje na 1.20 m, hlina ustupuje ostrohranným vápencovým balvanom a jaskyňa pokračuje tzv. Kamennou chodbou. Jej steny sú bez kvapľovej výzdoby. Po dľžke 20 m sa Kamenná chodba mení na Kanálovú chodbu, charakteristickú 1 m hlbokým a 0.4 m širokým kanálom v strede chodby. Uprostred Kanálovej chodby ústi z ľava vysutá odbočka. Jej otvor je 1.4 m široký a 1.9 m vysoký. V dľžke 6.4 m od ohybu je zatarasená kvapľovými útvarmi, ktoré sa dajú obísť komínom v pravej stene. Za komínom sa chodba končí 4 m dlhým, modrým jazierkom.
Kanálová chodba po dľžke 17.15 m sa rozširuje doprava a prekonáva 2.5 m vysoký stupeň, nad ktorým výška vlastnej chodby dosahuje 2.6 m. Na dne sú kanálové otvory, vyplnené v letnom období vodou, kým v zimnom obbobí vysychajú. V dľžke 15 m na ľavej stene vidno latinské uhlíkové nápisy. Pod nápismi sa našli ohorené fakle, celkom presiaknuté a vrastené do vápencového sintru. Nápisy a fakle sú dôkazom, že Mošnická jaskyňa bola navštevovaná už dávnejšie. Po celkovej dľžke 41 m sa Kanálová chodba končí uzučkou, ťažko schodnou štrbinou (má len 0.5 m šírku a jej dno je vyplnené vodou). Na pravej stene pred štrbinou je ceruzkou podpísaný Alois Král s dátumom 3.9.1921. Kanálová chodba je ozdobená stenovými kvapľami v podobe vodopádov a záclon, zo začiatku sfarbenými doružova, v ďalšej časti dobiela. Na pravej strane štrbiny, ktorej dľžka dosahuje 3 m, sa nachádza čisto- biely kvapľový vodopád. Je 4 m vysoký a jeho strmé steny tvoria samé maličké terasové jazierka.
Za štrbinou je najkrajšia a najzachovalejšia časť Mošnickej jaskyne, nazvaná Čarovnou chodbou. Dno chodby je vyplnené vodou a znižuje sa 4o sklonom. Po celkovej dľžke 40 m sa končí nánosovým sifónom, zaplaveným pri väčších zrážkach. Prvá časť Čarovnej chodby je dosť úzka: šírka 1.0 - 1.6 m a výška 1.5 - 2.0 m, kým druhá časť má šírku 3 - 6 m a jej dno, vyplnené hlinou a sintrovými jazierkami, klesá 14o sklonom. Bohatá kvapľová výzdoba stien zo zachovanými stalaktitmi a stalagmitmi bielej i ružovej farby v podobe pagód, visiacich záclon, stenou kvapľových vodopádov reprezentuje naozaj pôvabný kút mošnického bludišťa.
Sústava Mošnickej jaskyne spočíva vo dvoch doteraz známych poschodiach. Jaskynný otvor horného poschodia je 10 m východnejšie, 5.2 m nad hlavným otvorom. Vchod je 1.87 m vysoký a 1.53 m široký. Od vchodu sa tiahne dutina, pričom výška chodby klesá na 0.9 m. Na konci tejto, 5.2 m dlhej chodby je rázcestie. Ľavá odbočka sa po dĺžke 1.3 m končí komínom priemeru 1 m, ktorý ústi do Vstupnej chodby. Pravá odbočka sa po celkovej dĺžke 24 m končí nánosovým sifónom.
Dno horného poschodia je od začiatku pokryté odrobeninami z povaly, v ďalších častiach pieskom a na konci hlinou. Steny chodieb sú bez jaskynných výzdob, zanesené iba mäkkým vápencovým sintrom.
Doteraz objavené priestory Mošnického bludišťa dosahujú i s bočnými chodbami celkovú dĺžku 420 m. Hlavná chodba spodného poschodia meria 357 m.
Na záver asi toľko, že opísaná Mošnická jaskyňa nie je sprístupnená verejnosti a vstup do jej priestorov je prísne zakázaný.